Vianočné sviatky vo svete: Čím sa odlišujú od tých našich?

Naše domáce zvyky a tradície sú veľmi pestré, bohaté a mnohé z nich dodnes udržiavame.

Vianoce sú totiž pre väčšinu Slovákov najkrajšími sviatkami v roku, dospelí sa tešia na rodinné stretnutia, zaslúžený oddych a štedrovečerné špeciality, tí najmenší zasa na rozsvietený stromček a darčeky od Ježiška.

Čo však Vianoce vo svete?

Kde chodieva dedo Mráz, kde zasa Santa a koho sa boja francúzske deťúrence?

A čo zvyklosti, tradičné jedlá a ďalšie typické veci pre vianočný čas?

Pozrite sa spolu s nami, ako to majú vo Francúzsku, Spojených štátoch či niektorých afrických krajinách…

Francúzsky otec Vianoc

Vo Francúzsku sa, podobne ako u nás, líši vianočné menu aj určité zvyky podľa jednotlivých oblastí. Kým na severe krajiny deti dostávajú darčeky už na Mikuláša, zvyšok Francúzov oslavuje Vianoce v rovnaký deň ako my, teda 24.decembra.

Darčeky však nenachádzajú pod stromčekom, ale v čižmách pod kozubom, kam si ich poctivo vyložia. Počas noci potom chodieva Otec Vianoc, nie však osamote, garde mu robí aj zlý spoločník, ktorý namiesto odmien rozdáva imaginárny výprask všetkým, ktorí počas roka hnevali.

Štedrá hostina je v krajine galského kohúta ozaj štedrá a pestrá. Nesmie chýbať moriak s gaštanovou plnkou, no tiež ustrice, párky, neodmysliteľné bagety, šaláty, ovocie, vyprážaná hus aj špeciálny vianočný koláč v tvare polena poliaty roztopenou čokoládou.

Kde chodieva Santa Claus?

Nielen v Spojených štátoch, ale rovnako tak v Británii a Írsku nosí darčeky veselý deduško s veľkou bielou bradou celý v červenom. Santu, ktorý sa do domov spúšťa komínom, doprevádzajú verné soby. To je však, na rozdiel od našich zvykov, až v noci z 24. na 25.decembra, ktorý je pre nich zároveň najvýznamnejších sviatočným dňom celých Vianoc.

Ráno, keď sa všetci zobudia, si najprv pozrú, čo dostali od Santu a neskôr ich čaká spoločný vianočný obed, kde sa stretáva celá rodina. Nechýba moriak s omáčkou, Angličanom ani špeciálny vianočný puding.

Obľúbeným zvykom, ktorý sme si už osvojili aj u nás, je bozkávanie sa pod zaveseným imelom.

Íri si zasa vyzdobia všetky okná v dome horiacimi sviečkami, aby priniesli kúsok tepla aj tým menej šťastným, ak pôjdu náhodou okolo. Po štedrej večeri ešte ukladajú na stôl bochník chleba s maslom ako občerstvenie pre svätú rodinu.

Striga La Befana

Taliani majú taktiež zopár špecifických, pre Slovákov možno zvláštnych tradícií. Radi sa pretekajú v tom, kto vo svojom dome či byte vytvorí najkrajší betlehem.

Rodina sa stretne pri bohatej hostine ešte pred polnočnou omšou aj na druhý deň na obed.

Okrem mnohých iných delikates si pochutia na originálnom vianočnom koláči.

Darčeky v Taliansku nosí striga zvaná La Befana, ktorá lieta nad domami a zhadzuje ich do domov. Zvyčajne je to 24. decembra, no v niektorých častiach Talianska až 6. januára.

Pravoslávne sviatky

Veľkým i malým Rusom nosieva darčeky dedo Mráz, ktorého niekde doprevádza aj Snehulienka. Sviatky sa slávia podobne ako u nás, ak však ide o pravoslávnych veriacich, Štedrý deň vychádza až na 6.januára, pričom dary si dávajú už 1.januára.

Na sviatočnom stole sú ryby, plnené taštičky a mnoho ďalších dobrôt. Jedinečné sú najmä dve jedlá – kuťja, čo je pšeničný nákyp s ovocím, makom a orechami, ktorý sa podáva aj na karoch a vzvar, kompót zo sušeného ovocia, ktorý je pre zmenu obľúbeným pokrmom na krstoch. Tým Rusi vzdávajú hold narodeniu a smrti Ježiša Krista.

Africké zvyklosti

Hoci je Afrika v prvom rade moslimským kontinentom, aj tu sa nájdu kresťania, ktorí oslavujú Vianoce. Prvou výraznou odlišnosťou oproti Európe je zdobenie palmy, čo je celkom pochopiteľné vzhľadom na nedostatok ihličnatých stromov v týchto končinách.

Darčeky si dávajú len v niektorých štátoch, viac sa totiž prihliada na duchovnú stránku sviatkov. Zaujímavú tradíciu má napríklad Egypt, kde sa po 40-dňovom pôste všetci stretnú pred polnocou v kostole a každý musí mať na sebe nové oblečenie. Po omši sa potom odoberú na hostinu plnú ich tradičných jedál. Na druhý deň chodia zasa na rodinné návštevy, pričom si so sebou donesú vlastný bochník, aby nikoho neobťažovali.

Iný kraj, iný mrav, a to platí aj pri slávení Vianoc. To podstatné však všetkých, bez ohľadu na kultúrne odlišnosti, spája – Nech majú sviatky pokojné, šťastné, plné pohody, lásky a vzájomného porozumenia.

To prajeme z celého srdca aj vám.

Obrázok zdroj: http://cdn1.theodysseyonline.com/files/2015/12/05/635848911517481831-1384729735_xmasfamilycover.jpg