Vianočné sviatky – história a posolstvo

Vianoce – sviatky pokoja, radosti a hojnosti. Pre väčšinu z nás sú zároveň časom opätovných rodinných stretnutí, oddychu a množstva výborného jedla.

Čo však vianočné sviatky znamenali pre našich predkov? Aké tradície a zvyky udržiavali a ktoré z nich si pripomíname aj my?

Nazrite spolu s nami trochu do histórie.

Narodenie Ježiša Krista

Vianoce sú obdobím, kedy si pripomíname narodenie Ježiša, spasiteľa všetkých kresťanov, tiež jeho vtelenie. Sú to aj sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.

Vianoce sú významým sviatkom, ktorý oslavujú ľudia na celom svete, bez ohľadu na rasu či národnosť, jediné, čo ich spája, je viera. Na celom svete ich slávia asi dve miliardy kresťanov, nehovoriac o neveriacich, pre ktorých sú Vianoce tiež významným dňom.

V prvom rade je však potrebné zdôrazniť duchovný i historický význam Vianoc. Ako už bolo spomenuté a ako asi aj mnohí vieme, Vianoce sú pripomienkou narodenia Ježiša Krista.

Keďže ale nepanuje úplná zhoda v dátume jeho príchodu na svet, Vianoce sa v rôznych kútoch sveta oslavujú v odlišných termínoch.

Presný dátum narodenia Pána skutočne nie je známy. 25.december ako deň jeho narodenia bol totiž prvýkrát doložený až v roku 336 v Ríme, no dodnes sa na ňom nezhodujú všetci veriaci. Aj preto katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25.decembra, pričom vychádzajú práve z gregoriánskeho kalendára. Zvyšok pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára, a to 7. januára.

Je treba povedať, že slávnosť Narodenia Pána je okrem Veľkej noci a Turíc najväčším cirkevným sviatkom všetkých kresťanov.

Nebolo tomu však vždy tak, spočiatku sa totiž narodenie Pána nijako špeciálne neoslavovalo, až od polovice 3. storočia sa slávilo spolu s inými zjaveniami Pána dňa 6.januára. To platilo pre východné krajiny.

Na západe sa zasa niekedy uprostred 4.storočia objavila osobitná spomienka Božieho narodenia. Sviatok sa slávil 25.decembra.

Tento dátum bol neskôr všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal aj medzi ľuďmi. Sv. Ján Zlatoústy vo svojej kázni prednesenej v r. 386 argumentoval tým, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25.decembra je správne, čo len urýchlilo jeho prijatie v celom vtedajšom kresťanskom svete.

Od 6.storočia na sviatok Narodenia Pána je zvykom, že kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú.

Betlehem

Ježiš sa narodil v Betleheme, čo je mesto asi 8 kilometrov južne od Jeruzalema, rodiska kráľa Dávida. Práve tu prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu aj so svojou snúbenicou Máriou a tu (v jaskyni za mestom) sa mal narodiť Ježiš.

Dodnes je betlehem s Ježiškom v kolíske, Máriou, Jozefom i troma kráľmi jedným z významných symbolov vianočného obdobia.

Vianoce nekončia Štedrým večerom

Pre kresťanov rozhodne nie. Vianočné obdobie totiž pokračuje aj po Štedrom dni, končí sa až nedeľou po Zjavení Pána. Do tohto obdobia spadajú štyri významné sviatky kresťanského kalendára: Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, slávnosť Zjavenia Pána a sviatok Krstu Pána.

Oživme v sebe ducha Vianoc

Áno, Vianoce sa v kresťanskom svete oslavujú už stáročia.

Naši predkovia, zväčša roľníci, mali zvyk dať na Vianoce aj svojmu statku akúsi vianočnú odmenu v podobe oplátky s petržlenom, aby svojich gazdov pomohol uchovať v zdraví a pri živote.

A čo my, ako ďakujeme za všetko, v čom sme uspeli a v čom sa nám, možno aj vďaka božej priazni, cez rok darilo?

Práve Vianoce sú ten čas, kedy je treba poďakovať. Nech už v Boha a narodenie Ježiša veríme, alebo nie, mnoho z nás práve počas najkrajších sviatkov v roku na chvíľu vypne, prepracovanú myseľ aj večne vyzváňajúci mobil a uvažujeme.

O sebe, o svojich životoch, úspechoch i pádoch, skrátka o všetkom, na čo počas zvyšku roka čas nemáme.

Aj to je posolstvo Vianoc, posolstvo dobra, lásky a pokoja.

Objavte ho aj v sebe, už tieto Vianoce.

Nech ich máte šťastné a veselé.