Stratili ste zamestnanie? Nezúfajte a pozerajte vpred! Prezradíme vám 5 dôvodov, prečo to môžete vnímať pozitívne

Predtým veselý človek sa po strate zamestnania uzavrel do seba, nekomunikuje s najbližšími a všetko vidí nanajvýš depresívne. Takýto postoj nie je ničím neobvyklým, štandardnou reakciou ľudí, ktorí z ničoho nič prídu o svoju prácu, a tým aj častokrát o živobytie či zmysel života, je rezignácia alebo hnev na celý svet, ktorý si ventilujú na partnerovi a rodine.

Nehnevajte sa na nich za to, ich pocity zúfalstva a beznádeje sú pochopiteľné, častokrát si sami jednoducho pomôcť nedokážu.

Tu je 5 najčastejších reakcií ľudí po vyhadzove a ich možné riešenia:

1. Uzavrie sa do seba

Ak sa zhovorčivý a veselý človek prestane s vami rozprávať a len zaryto mlčí, je to prejav jeho strachu a beznádeje. To, že sa uzavrel pred svetom, pred tým „zlým“ svetom, čo sa k nemu zachoval nefér, je normálnou obrannou reakciou. V tomto stave priveľa rozmýšľa, dookola si v hlave prehráva, prečo sa to stalo, v čom pochybil a keďže zvyčajne nenachádza riešenie, ako z toho von, radšej o tom s nikým nehovorí.

Hovoriť o problémoch, o jeho súčasnej situácii je pre neho ponižujúce, obzvlášť pred najbližšími, ktorých možno svojím „zlyhaním“ najviac sklamal. To si aspoň myslí.

Rada: Aj keď sa to môže zdať ťažké,  a veru asi aj bude, netreba to vzdávať. S pokojom, no neprestajne, na neho naliehajte, aby sa s vami aspoň pokúsil pozhovárať o tom, čo ho trápi. Dôležité je, aby cítil vašu podporu. Ak mu zdôrazníte, že pri ňom stojíte, nech sa stane čokoľvek a že spolu všetko zvládnete, veľmi to pomôže.

2. Strata záujmu

Možno sa po vyhodení z práce nevzdal a opätovne si skúšal hľadal prácu, no všade ho neprestajne odmietajú. To na sebavedomí nikomu nepridá. V mnohých prípadoch to dospeje do štádia apatie a rezignácie. Ani diskusie a dohováranie tu príliš nezaberú.

Čo teda robiť v takejto situácii?

Rada: Skúste zatlačiť na partnera, vyhľadávajte pracovné ponuky namiesto neho, pripomínajte mu termíny pohovorov a aj takto sa ho snažte navrátiť späť do reality.

  3. Obavy z ľudí

Nútená izolácia, do ktorej sa zrazu dostane človek bez práce, môže viesť až do stavov chorobného strachu z vychádzania von, medzi ľudí. Často to súvisí aj s pocitmi menejcennosti, ktoré idú ruka v ruka s nezamestnanosťou, obzvlášť ťažko zvládajú takíto ľudia stretnutia s inými, „plnohodnotnými“ (teda zamestnanými) ľuďmi, na ktorých súcitné či kritické poznámky rozhodne nie sú zvedaví.

Rada: Podstatné je si uvedomiť, že nie ste prvý ani posledný človek, ktorý stratil zamestnanie. Veľmi pomôže podobná skúsenosť vašich priateľov či známych, ktorí ju napokon dokázali zvládnuť a našli si novú, veľakrát aj lepšiu prácu, ako bola tá predtým.

Tiež je dobré udržiavať si pravidelný rytmus, aj keď zrazu nemusíte vstávať každé ráno do práce. Aj to vám uľahčí opätovný návrat medzi ľudí a do pracovného kolotoča.

4. Hádavosť

Konflikty sú veľmi nepríjemným, no bohužiaľ častým sprievodným javom pri strate zamestnania. Nezamestnaný človek má v sebe veľa hnevu, zlosti a pocity krivdy, ktoré si vybíja na tých najnevinnejších – na svojich najbližších.

Je zložité prekonať podobné krízové okamihy, hádky a neopodstatnené výčitky totiž mnoho z nás nepredýcha, nech sa snažíme akokoľvek byť oporou svojmu partnerovi, ktorý ostal bez práce.

Rada: Možno pomôže mu pripomenúť, že taký zlostný predtým nebol a veľmi vám tým ubližuje. Ak to však nezaberie, zvoľte asertívnejší prístup a rázne jeho správanie odmietnite s tým, že skúsite vyhľadať aj odbornú pomoc.

5. Vytvorí si nejakú závislosť

Na alkohole, automatoch či utišujúcich liekoch. Môže za to prebytok voľného času, pocity zúfalstva, nepochopenia, strata ilúzií i potreba zabudnúť. Medzi „podobne postihnutými“, ktorí radi nazrú na dno pohárikov, sa totiž cíti ako medzi seberovnými.

Alkohol však nič nevyrieši, iba ešte viac prepadnete do problémov a možnosť navrátiť sa späť do spoločenského života (medzi pracujúcich ľudí) sa bude stále zmenšovať.

Hrať na automatoch zasa začnú tí, ktorí veria, že by si tak mohli pomôcť a zlepšiť svoju finančnú situáciu práve vďaka veľkej výhre. Kolotoč prehier ich čoskoro pohltí natoľko, že jediné, čo svojím hraním dosiahnu, budú nekonečné dlhy.

Upokojovať sa liekmi je rovnako veľmi nebezpečné, určite by ste si nimi nemali chcieť liečiť svoje problémy donekonečna. Síce upokoja, ale nikam vás neposunú, iba ak k závislosti na nich.

Rada: Neignorujte žiadnu formu závislosti – ani alkoholikov plných sebaľútosti, ani gemblerov presvedčených o tom, že veľkú výhru majú na dosah. Podobne ostražití buďte, ak je váš nezamestnaný partner zrazu priveľmi pokojný, až apatický. Môžu byť za tým upokojujúce lieky, ktorých berie prehnane veľké množstvo.

Mnohokrát sa so závislosťou nepopasujeme sami, je preto treba požiadať o pomoc odborníkov. Najmä však musí chcieť váš partner, ktorý závislosti prepadol kvôli strate zamestnania.

Pritom by stačilo sa na stratu práce pozrieť z iného uhla. Možno ako na novú príležitosť začať odznova, lepšie a podľa vlastných predstáv. To sa však podarí len tým, ktorí zahodia sebaľútosť, zbytočný hnev a namiesto nich sa plnou parou pustia vpred. Koniec niečoho je predsa vždy začiatkom niečomu ďalšieho, záleží len na vás, či aj lepšieho.