Advent – Predzvesť Vianoc

Znova po roku začína ten čarovný, malými i dospelými obľúbený predvianočný čas plný príprav a očakávania najkrajších sviatkov.

To, že sa blížia Vianoce, nám už štyri týždne predtým signalizuje Advent.

Čím je pre vás toto obdobie? Len naháňaním sa za nákupmi a víkendy plné pečenia, vyvárania a upratovania alebo adventné obdobie vnímate v širších, hlbších súvislostiach?

Advent totiž nie je len poslednou šancou dokúpiť a doupratovať, čo je treba, má predovšetkým duchovný význam. Toto štvortýždňové obdobie je pre všetkých kresťanov časom duchovnej prípravy a pokánia pred narodením Ježiša a slávením vianočných sviatkov.

Duchovno adventného času

Slovo „advent“ je odvodené z latinského „adventus“, teda príchod, v danom prípade príchod Spasiteľa na svet. Advent je už oddávna časom pôstu, rozjímania a striedmosti, nielen, čo sa jedla a pitia týka.

Už v minulých storočiach boli preto v tomto predvianočnom období zakázané všetky zábavy, tanec aj spev.

Advent – to sú štyri týždne, pričom každý začína adventnou nedeľou.

Prvou adventnou nedeľou, čo je obdobie medzi 27. novembrom a 3. decembrom, štartuje nový liturgický rok a každá adventná nedeľa má aj svoj špecifický liturgický význam.

Prvá je v znamení ostražitosti, druhá vyzýva k pokániu, tretia k radosti a štvrtá hovorí o udalostiach, ktoré sa odohrali bezprostredne pred narodením Ježiša. Advent vrcholí vigíliou, čiže Sviatkom narodenia Pána. Každá z adventných nedieľ má aj svoje ľudové označenie – železná, bronzová, strieborná a zlatá.

Ďalšie zvyky a tradície adventného obdobia

Advent, to je nielen zapálenie adventných sviečok na vašom adventnom venci, je to tiež obdobie, kedy majú sviatok i mnohí dôležití svätí – Ondrej, Barbora, Lucia i Mikuláš, čo sa spája s ďalšími tradíciami a zvykmi.

Apoštol Ondrej slávi svoj sviatok 30. novembra a s týmto dňom je spojené liatie olova slobodnými dievkami do studenej vody. Podľa tvaru olova sa potom dozvedali, ako bude vyzerať ich vyvolený.

Na Barboru, čo je 4. decembra, zasa kedysi dávali vydajachtivé dievčatá do vázy vetvičky z čerešne, resp. jablone – tzv. barborky. Keď im do Vianoc rozkvitli, podľa povier sa mali dievčatá do roka vydať. Vetvičky však museli byť natrhané až po zotmení, odložené na teplom mieste a každý deň orosené.

Mikulášska tradícia je asi najznámejšia, dodnes udržiavaná, i keď s úpravami. Anjel, čert a Mikuláš totiž aj moderným deťom rozdávajú sladké darčeky, ak pravdaže počas roka naši najmenší počúvali a nehnevali.

A 13. decembra, na svätú Luciu, by mal byť dom či byt už dokonale uprataný. Podľa ľudových zvykov našich prarodičov nás Lucia ochraňuje aj pred čarodejnicami a zlými silami. V tento deň sa zároveň začínajú dni opäť predlžovať, čo vystihuje ľudové porekadlo – „svätá Lucia z noci upíja.“

Lucie boli v tento deň oblečené v bielom, na tvári s bielym závojom, v jednej ruke niesli košík so sladkosťami a v druhej metličku zhotovenú z peria, ktorou symbolicky vymetali z obydlí prach a zlé sily. Sviatok sv. Lucie je najdôležitejším z tzv. stridžích dní, kedy sa traduje, že majú zlé sily najväčšiu moc.

Dodržiavate niektorý z dávnych zvykov alebo ste o nich doposiaľ ani netušili?

Adventný veniec

Je symbolom víťazstva a vzdáva hold tomu, kto je očakávaný a prichádza ako a osloboditeľ. Svetlo štyroch, postupne rozhorených sviec symbolizuje príchod Ježiša Krista – svetla sveta, ktoré rozptyľuje temnotu a strach.

Tradícia adventného venca sa však masovo rozšírila až v 19. storočí. Zvyk pôvodom z Nemecka ako nápad duchovného Johanna Wichlerna, ktorý si v roku 1860 zavesil vo svojom dome na strop veľký veniec z ihličia a pripevnil naňho až 24 sviečok – na každý adventný deň jednu, dnes poznáme trochu inak. V súčasnosti si domovy zdobíme vencom so 4 väčšími sviečkami, podľa počtu adventných nedieľ, pričom ich postupne zapaľujeme.

Obvykle je adventný veniec v tvare ihličnatého venca, ozdobený sušeným ovocím, škoricou či šiškami. Fantázii a šikovnosti sa však medze nekladú.

Poznajú naše deti význam Adventu?

Nepoznajú ho mnohí dospelí, je teda logické, že ani deťom nevysvetľujú skutočný význam vianočných sviatkov. Dnešné deti poznajú adventný kalendár s 24 okienkami, kde sa ukrýva sladká dobrota, pričom zjedením poslednej čokoládky sa môžu tešiť na deň D – Štedrý deň plný darčekov pod vianočným stromčekom.

Pôvod adventného kalendára však siaha už do 19. storočia. V každej kresťanskej rodine sa robili každý decembrový deň kriedou čiarky až do Štedrého večera. Prvý ručne vyrobený adventný kalendár pochádza z roku 1851, prvý tlačený, no stále bez otváracích okienok vznikol v roku 1908.

Adventný kalendár v podobe, v akej ho poznáme dnes, sa rozšíril až koncom 50. rokov minulého storočia z Nemecka. A ak neviete, aj adventný kalendár s čokoládkami by mal byť odmenou za dobré skutky vykonané počas celého uplynulého roka.

Či sme veriaci alebo Vianoce vnímate skôr ako čas pohody, oddychu a možnosti stretnúť sa s rodinou, nemal by nám unikať skutočný význam týchto najkrajších sviatkov v roku. Už počas Adventu preto skúsme trochu spomaliť, a najmä sa zbytočne nepredbiehať v nakupovaní drahých darov a stresovať sa pre množstvo napečených medovníkov alebo nedostatočne umyté okná.

Tohtoročný Advent aj vianočné sviatky si vychutnajte naplno, s pokojom a láskou v srdci.

Nech precítime ich skutočný význam.