Slávnostné oblečenie

Večerná spoločenská akcia slávnostného rázu nás už niekoľko dní vopred zamestnáva otázkou, čo si obliecť. Hostiteľ na pozvánke často uvedie dress code, teda inštrukciu, na akej úrovni by mali prísť hostia oblečení. Pánske slávnostné oblečenie bývalo pred sto rokmi bohatšie ako dnes. Strohosť tradičnej módy po druhej svetovej vojne postupne nahradila elegancia, pohodlie a jednoduchosť.

Spomienka na frak

Pred 60 – 70 rokmi by na pozvánke bolo možné uviesť aj white tie/cravate blanche, označenie pre frak. Ten pozostával z dlhého čierneho saka s rozstrihnutými šosmi a odstrihnutými prednými dielmi. Muž si sadal vždy iba na okraj stoličky, nesmel si sadnúť na šosy, sako sa nikdy nezapínalo, nosila sa pod ním biela piketová vesta, biela košeľa s piketovou náprsenkou a stojačikom so zalomenými špicmi a motýlik z bieleho bavlneného piketu – odtiaľ označenie white tie. Čierne nohavice mali úzky strih, vysoko posadený pás, boli bez záložiek a na bokoch mali dva lampasy, pozdĺžne lesklé prúžky. K fraku sa nosili šnurovacie lakovky, čierne ponožky, biele rukavice a čierny cylinder.

Frak sa až na výnimky nosil iba večer, a to na gala premiéry, oficiálne ceremoniály s účasťou významných hostí, gala plesy a pod. Výnimkou, keď sa frak pripúšťal aj cez deň, bola audiencia u hlavy štátu a svadba. Muselo však ísť o mimoriadne významnú svadbu, na ktorej mala nevesta bohatú bielu svadobnú toaletu a ostatní svadobčania sa prispôsobili úrovni oblečenia nevesty a ženícha. Ak mal frak ženích, museli ho mať aj ostatní páni v svadobnom sprievode. Frak na svadbu sa musel líšiť od bežného večerného variantu: cez deň sa biela vesta vymenila za čiernu. Frak je jediný odev, na ktorý možno pripnúť štátne vyznamenanie in natura, teda radový klenot, prípadne aj so šerpou.

Denná klasika: žaket

Na veľkú svadbu sa však najviac hodí niekdajšie denné oblečenie najvyššej úrovne – žaket. Dlhé sako s plnými prednými dielmi šikmo ubiehajúcimi do strán malo akoby odstrihnuté a zaokrúhlené šosy, preto sa žaketu hovorilo „cutaway“. Sako mohlo byť čierne alebo sivé, nohavice čierno-sivé prúžkované, prípadne sivé ako sako. Vesta bola sivá alebo tzv. buff, béžová s prísadou žltej.  Žaketu patrila iba biela košeľa s klasickým golierom a pozor: nenosil sa k nemu motýli, ale plaston (šitá šatka s perlou v štýle predchodcu dnešnej kravaty) alebo sivá regata (šitá kravata). Ak si budeme chcieť vyjsť v žakete, správnou voľbou je aj bežná striebrosivá kravata, ba aj vhodne farebné kravaty. K žaketu sa zvyčajne nosia oxfordky, čierne kožené topánky s uzavretým šnurovaním. Doplnkom je sivý cylinder a sivé jelenicové rukavice.

Klasický variant: stresemann

Začiatkom minulého storočia sa okrem žaketu rozšíril jeho menej nápadný variant, je pomenovaný podľa nemeckého politika Gustava Stresemanna. Tomu údajne vadili šosy na žakete, a tak ich nechal odstrihnúť. Stresemann pozostáva zo saka, sivej vesty a čierno-sivých prúžkovaných nohavíc. Mohol sa nosiť celý deň ako slávnostný odev, ku ktorému patril tvrdý klobúk – pinč (bowler) alebo čierny homburg.

Súčasný vrchol elegancie – smoking

S postupujúcou demokratizáciou spoločnosti, keď sa na spoločenských akciách zúčastňuje čoraz viac ľudí zo všetkých vrstiev, sa znižujú aj nároky hostiteľov na formálnosť oblečenia.

Po vymiznutí fraku a žaketu je smoking najvyšším stupňom pánskeho slávnostného oblečenia. Na pozvánke sa označuje ako black tie/cravate noir/smoking. Smoking ako nástupca fraku určoval partnerkám dlhé šaty, veľkú večernú toaletu. Dnes už norma ženám umožňuje obliecť si k partnerovmu smokingu aj krátke šaty, záleží na charaktere akcie, na mieste konania, na účastníkoch.

Charakteristickým prvkom smokingu sú lesklé, saténové alebo hodvábne chlopne, tzv. zrkadlá. Chlopne saka môžu byť klasické i šálové, sako môže byť jednoradové aj dvojradové. Malo by byť čierne alebo tmavomodré. Košeľa je charakteristická skrytými gombíkmi. Prekrýva ich látkový pás alebo náprsenka, klasicky podľa fraku, z piketu. Ak gombíky vidno, musia byť ozdobné, napríklad perleťové alebo strieborné. Mali by však ladiť s manžetovými gombíkmi; tie sú nevyhnutné, lebo k smokingu nosíme košeľu s dvojitými manžetami. Golier košele by mal byť klasický ako pri bežnej košeli, môže však byť aj stojatý so zalomenými špicmi, aký sa nosil k fraku. K jednoradovému saku možno použiť smokingovú šerpu, ktorá zakrýva predel medzi nohavicami a košeľou. Kedysi sa šerpa skladala a v záhybe sa nosili peniaze. Dnes je zvyčajne už ušitá, a hoci v nej kreditné karty nemáme, nosíme ju podľa tradície záhybmi nahor. Nohavice majú jeden lesklý lampas a sú bez záložiek. Sú vždy čierne či tmavomodré, a to aj k bielemu saku. K smokingu sa nosia lakovky a čierne ponožky. To najdôležitejšie: k smokingu patrí čierny motýlik, preto black tie. Vreckovka v náprsnom vrecku je zvyčajne biela, ale nemožno odmietať ani oživenie inou farbou. Rovnako ako frak, aj smoking je iba večerný oblek, preto ho nenosíme pred 18. hodinou. Keby nás v ňom niekto stretol o štvrtej popoludní, mohol by si myslieť, že sa práve vraciame zo včerajšej akcie… Na svadbu sa smoking neodporúča ani ako výnimka, uprednostníme radšej žaket.

Smoking údajne vynašli v roku 1886 Američania a dodnes mu hovoria tuxedo. Briti ho nazývajú dinner jacket, čo v krajinách, kde sa používa výraz smoking, znamená biele sako, hodiace sa a garden party alebo na parník. V Británii by nám na pozvánku napísali white dinner jacket.

Najbežnejší večerný odev – čierny oblek

Ak hostiteľ na pozvánke predpíše formal dress alebo tmavý oblek, páni majú rovnako malý manévrovací priestor ako pri smokingu. Neoblečieme si ani sivý, ani zelený, ani hnedý oblek, ale jedine čierny či tmavomodrý. Večerný oblek by nemal mať nápadný vzor. Pripúšťa sa iba tenučký prúžok, viditeľný až z bezprostrednej blízkosti. Máme možnosť rovnocennej voľby medzi jednoradovým a dvojradovým sakom. K jednoradovému obleku si môžeme obliecť vestu, ktorá ho posunie v rebríčku slávnostného oblečenia o jednu priečku vyššie. K večernému obleku sa nosia iba kožené a šnurovacie topánky, vylúčime mokasíny a semišovú obuv. Topánky starostlivo vyleštíme, a keď vonku prší, zavoláme si taxík. Ponožky by mali korešpondovať s farbou topánok. Keďže spoločenské večerné topánky sú zasadne čierne, ponožky budú tiež čierne, a čo možno najdlhšie. Košeľu si na večer vyberáme jednofarebnú, najlepšie krémovú alebo svetlomodrú, na najslávnostnejšie akcie bielu. Aj v letných horúčavách budeme mať košeľu s dlhým rukávom. Manžety by mali byť dvojité, prekladacie, a nemali by chýbať manžetové gombíky. Na mužovi vo večernom obleku je najnápadnejšia kravata. Vyberieme si tú najkvalitnejšiu, zrejme hodvábnu. Uzol na kravate si uviažeme podľa typu goliera košele.

Nezabudnime na kabát

Dokonalé oblečenie by sme nemali pokaziť nevhodným zvrchníkom. K smokingu sa nehodí kabát športového strihu, ani baloniak či kožený kabát, o páperovej vetrovke ani nehovoriac. Kabát musí ladiť s oblekom. Ak budeme mať športový tvídový oblek, môžeme si obliecť mackintosh alebo trenčkot s malým golierom, k večernému obleku si oblečieme klasický crombie coat s chlopňovou fazónou.

Zdroj: Ladislav Špaček – Veľká kniha etikety

Zdroj: peterbetyar.com, Obrázok: https://www.pexels.com