Ste úspešní či nie? Prezradíme vám 6 jednoduchých pravidiel, ktoré vás odlišujú

Skúste byť k sebe úprimní: Čo vidíte, keď sa obzriete za svojím doterajším životom? Ste spokojní s tým, čo ste dosiahli alebo sa nepovažujete za príliš úspešného človeka?

Čoho máte na svojom konte viac, úspechov či nezdarov?

Ste skôr bojazlivý alebo sa smelo vrháte do všetkého, čo vám život hodí pod nohy?

Ak patríte skôr k nesmelým ľuďom a príliš si neveríte, na to, aby ste zmenili váš neuspokojivý život, sa musíte najprv zmeniť vy.

Čo je teda potrebné pochopiť, keď chcete žiť inak, lepšie, ako doposiaľ?

Žiť podľa týchto šiestich jednoduchých pravidiel:

Pravidlo č.1 – Produktivita             

Je až neuveriteľné, koľko času zbytočne premárnime neefektívnou prácou. Klasickou obeťou sú najmä radoví zamestnanci držaní na pracovisku zbytočne dlho, pričom keby sa venovali len zmysluplným činnostiam a nezabíjali „čas“ len preto, aby niekde boli presne stanovený počet hodín, mohli by byť až niekoľkonásobne produktívnejší a mať aj pre seba, i svojich blízkych o mnoho viac voľného času.

Namiesto toho zamestnávatelia svojich podriadených zbytočne „zdržiavajú od práce“, tí sú potom menej výkonní, za čo sú aj horšie ohodnotení a logicky veľmi nespokojní. Niet preto divu, že každý šikovný zamestnanec, ktorý sa odhodlá podnikať, začne pomerne rýchlo dosahovať výrazne vyššie výsledky i odmeny. Súvisí to totiž s tým, že konečne lepšie narába so svojím časom aj energiou.

Pravidlo č.2 – Čas

Najdôležitejšie je určiť si na určitú úlohu časový limit, čo nám pomôže zamerať sa na cieľ bez zbytočných rozptýlení. Základným rozdielom medzi úspešnými a neúspešnými ľuďmi je práve v uvedomení si, že nič, žiadna práca, výtvor na svete nie je dokonalé. Neustálym rozjímaním nad tým, že toto ešte nie je hotové, lebo to nie je úplne podľa vašich predstáv, sa len vzďaľujete od cieľa a svojich možných úspechov.  Tí úspešní sa netrápia nedokonalosťou svojich produktov či služieb, pretože vedia, že najdôležitejšie je vôbec začať. Na vylepšovanie a približovanie sa k pomyselnej dokonalosti predsa majú celý zvyšok života.

Pravidlo č.3 – Strach

Neúspešní sa umárajú svojím strachom, často aj neodôvodneným, ktorý ich zabrzdí na ceste za ich snami. Obavy z neúspechu, z toho, čo by bolo, keby… im nedovolia ísť vpred a s tým presvedčením aj umierajú.

Naopak devízou úspešných ľudí je odvaha pokúsiť sa. Vedia, že ten, kto nič neskúsi, nič nedosiahne. Iba ten, čo sa pokúsi, predsa môže uspieť. Áno, nikde nie je napísané, že každý pokus aj vyjde, ale i neúspech možno chápať pozitívne. S každým nezdarom sa predsa učíme a posúvame vpred – a môžete sa znova pokúšať, stále lepšie a lepšie.

Veď čo nás nezabije, nás iba posilní.

Nepoddať sa strachu je prvým, možno najväčším úspechom všetkých úspešných ľudí. Myslite na to, že človeka najviac brzdí to, ŽE sa bojí, než to, ČOHO sa obáva.

Pravidlo č.4 – Chyby

Robiť chyby je poučné, to vie každý úspešný človek, ktorý tých chýb narobil nepochybne mnoho a jediné, čo mu to dalo, je ponaučenie a skúsenosť do budúcna. A aj odvahu, pretože chyby robíme všetci, nikto nie je dokonalý, napriek tomu môžeme dosiahnuť veľké veci, stačí sa nezľaknúť.

Príklad si zoberme z tých najmenších – z detí. Nikto nerobí toľko chýb, ako práve deti, s každým ďalším krokom urobia aj nejaký omyl, ktorý ich privedie k novému, poučnému zisteniu. Keby sa báli nepoznaného len z obavy z možných chýb, ani chodiť by sa nenaučili.

Pravidlo č.5 – Postoj

Každý menší neúspech by mal človeka motivovať k náprave, ešte väčšej snahe, nie ho zabrzdiť. Je predsa logické, že každý ďalší neúspech nás posúva bližšie k úspechu, čím viac chýb urobíme, tým lepšie budeme vedieť sa ich v budúcnosti vyvarovať. Bolo by preto hlúpe rezignovať z obavy či hanby, že ste v niečom raz neuspeli. Učený z neba predsa nikto nespadol!

Neúspech sa stáva konečným až vtedy, keď sa prestanete snažiť o ďalšie úspechy.

Pravidlo č.6 – Porovnávanie

Azda najhorším hriechom našej spoločnosti je neustále porovnávanie. Ale ako môžeme porovnávať jablko s hruškou? Keď na jednej strane vyzdvihujeme jedinečnosť každého človeka, no vzápätí už od školských čias vedieme deti k tomu, aby medzi sebou súperili a nezmyselne sa porovnávali, čo si od toho sľubujeme?

Každý máme predsa iné schopnosti, predispozície a nikto nemá právo povedať vám, že ste horší len preto, že ste iní a nespĺňate všeobecné kritériá určené pre nikoho konkrétneho.

Len vy sami rozhodujete o tom, či budete úspešní alebo nie, takže si nedajte nikým nič iné nahovoriť.