Menšou sebakontrolou k úspešnejšiemu životu?

Poznáte to, čím viac sa snažíte dosiahnuť svoje ciele, tým menej sa vám darí. Prečo to tak je a čo robiť, aby sme to zmenili? Niekedy stačí len prestať tlačiť na pílu a povoliť uzdu neustálej sebakontrole.

Aj priveľa sebakontroly škodí

O sebakontrole sa dnes hovorí ako o jednej z najdôležitejších naučených vlastností. Ako vyplynulo z početných štúdií,  ľudia s lepšou sebakontrolou sú zdravší, šťastnejší, bohatší, vzdelanejší, spokojnejší so svojou prácou a tiež majú lepší partnerský život. V niektorých zdrojoch sa dokonca hovorí o tom, že sebakontrola má pre človeka minimálne rovnaký význam ako inteligencia.

Áno, nepochybne je fajn vedieť sám sebe rozkázať, čo robiť, kam ísť, dokázať sa prekonať, avšak mnoho ľudí napriek týmto schopnostiam a vysoko rozvinutej sebakontrole nemá pocity naplnenia. Denné odopieranie si drobných potešení na úkor dokonalosti totiž mnohých v konečnom dôsledku viac vyčerpá ako privodí pocity šťastia s pokojnosti.

Správna motivácia

Aby sme sa správne pochopili, na motivácii, stanovení si cieľov a postupnom smerovaní k ich naplneniu nie je nič zlé, práve naopak. Čo však býva problémom, je spôsob, akým si ciele vytyčujeme. Chybou je, že ich častokrát len odpozorujeme od niekoho iného, komu závidíme dobré pracovné miesto či skvelú figúru, prípadne niekomu dovolíme, aby nám ich určil. To ale nie sú naše ciele, to nie sú ciele, kedy nás cesta za ich dosiahnutím skutočne napĺňa a obetujeme im všetko, čo je treba, pretože sami cítime, že majú zmysel, a tak sa nám žiadne úsilie nezdá byť márnym. Toto sú ciele, o ktorých možno ani nevieme, prečo ich vlastne plníme. A preto si najprv ujasnite, čo vás vedie k tomu či onomu plánu, pre ktorý sa musíte naozaj enormne kontrolovať a obmedzovať. Aj neísť na večierok či učiť sa cudzie jazyky si totiž môže  vyžadovať obrovskú dávku sebaovládania, alebo aj úplne minimálnu, stačí, keď viete, prečo to robíte a že tak konáte kvôli sebe.

Naučte sa ovládať

Pevná vôľa ani sebakontrola nie sú vlastnosti, ktoré máme od narodenia. Je to skôr spôsob nášho prežívania a našich rozhodnutí. Sú to však aj schopnosti, z ktorých si môžeme sami na seba upliesť nepríjemný bič, to v prípade, ak plníme veci, čo ani plniť nechceme a robíme tak pod tlakom okolia, výčitiek svedomia, skrátka z nesprávneho dôvodu. Preto len so správnou motiváciou má sebaovládanie zmysel a môže nás doviesť aj k životu, po akom túžime, je to však cesta dlhá a tŕnistá, no ak po niečom úprimne túžite a ste pre to odhodlaní urobiť všetko, čo je vo vašich silách, dá sa to, a ani to tak nebolí.

Nebuďte perfekcionisti

Ale až také jednoduché to nie je. Môžete žiť v súlade so svojimi ambíciami, no stále to bude v dobe, ktorá je charakteristická extrémnym tlakom na výkon a dokonalosť a nevyhnete sa ani porovnávaniu s ostatnými, čo tiež dokáže slušne vystresovať. Udržať si vedomie toho, že druhý je iný, má inú výbavu, skúsenosti, a nepoddať sa pocitu, že sme horší, ako tí druhí, je zložité a  darí sa to skutočne len malej skupine ľudí. Väčšina z nás samých seba totiž logicky vyhodnotí ako tých menej šikovných, a tak začíname s pretekmi, aby sme sa vyrovnali, najlepšie rovno predbehli všetkých ostatných. A to je neskutočne vyčerpávajúce.

Touto potrebou dohnať svoje vzory a byť perfektní sami na seba vytvárame veľký nápor, ktorý prináša stres, vyčerpanie, a naopak skoro nikdy to, kvôli čomu sa tak snažíme. Nie nadarmo sa hovorí, že práve vo chvíli, keď sa prestanete tak úporne snažiť, sa vám zrazu začne dariť. Úspech, šťastie, radosť, to všetko príde až v tej chvíli, keď im dovolíte prísť. Tým nechceme pravdaže povedať, že sa máte prestať usilovať, len na to možno nemusíte ísť s takou veľkou, často až prehnanou vervou ako doteraz.

Kašlite na prísnosť

To sa ľahšie povie, ako urobí. Najmä vo chvíľach, kedy nám život do cesty postaví prekážky, to buď vzdávame, alebo sa do svojho odhodlania zahryzneme ešte viac. „Dať tomu všetko“ – to je heslo dnešnej spoločnosti. A tak, keď vás vyhodia z práce, idete rýchlo študovať, len aby ste nestagnovali. Ak sa vám nedarí v podnikaní, automaticky si ešte viac pridáte a jediné, čo vás trápi je, že deň nemá viac hodín.

Okolo nás je mnoho ľudí, ktorí si na svoje plecia naložili toľko a sú sami  na seba takí prísni, že už sa s nimi koľkokrát nedá ani normálne porozprávať.

To neznamená prestať mať ambície, zahodiť plány a stať sa lenivcom. Ide skôr o to, že keď si na naše ciele občas zámerne „dovolíme“ zabudnúť, aspoň na chvíľku a povolíme trochu to nekončiace úsilie a námahu, budeme mať minimálne pocit, že život je zrazu akýsi menej namáhavý. A možno sa práve vtedy stane niečo veľké, na čom už tak dlho driete, čo vám konečne vyčarí úsmev na prísne kontrolovanej, vážnej, sústredenej tvári.