Čo je najväčším ľudským motorom? Nedostatok a nespokojnosť

Dnešná „moderná“ doba jasne dokazuje, čo narobí s ľudskou motiváciou spokojnosť.

V súčasnosti si žijeme snáď najlepšie, najkomfortnejšie, ako si kedy ľudia žili. Nič podstatné väčšine z nás, ľudom západnej civilizácie nechýba, a tak sme vlastne celkom spokojní. Až tak, že neustále na niečo šomreme, hundreme, ale to iba tak, aby sa nepovedalo a ďalej si nečinne užívame túto spokojnosť.

Nie je to skutočná nespokojnosť, ani nedostatok ničoho závažného, pretože ak by to tak bolo, konali by sme.

Nebol by čas na siahodlhé sťažnosti, rozjímanie nad tým či oným, pretože keď je človek v tiesni, v ozajstnej, život ohrozujúcej kríze, jednoducho niečo spraví.

Neuvažuje o tom hodiny, ani dni, ale ide a snaží sa o niečo.

O zmenu, o riešenie.

Hnev nás poháňa

Nahnevať sa je ideálny stav, pretože nasrdený človek má chuť okamžite konať, všetko vymazať, začať odznova, skrátka túži po zmene, čo najväčšej.

Vtedy neriešime, či sa nám chce, či máme na to chuť alebo čas, jednoducho to urobíme, lebo musíme.

Pretože sme nahnevaní, že veci nefungujú, ako by mali.

Spokojnosť je fajn, ale…

Spokojnosť rozhodne nechápme ako niečo negatívne, ale je potrebné pochopiť, že je to v mnohých prípadoch aj zabijak akéhokoľvek posunu dopredu.

Zväčša iba niekto, kto sa neuspokojil s tým, čo aktuáne má, chce viac a niečo preto aj spraví.

Ako teda so spokojnosťou a dostatkom bojovať?

Asi to znie paradoxne, bojovať proti spokojnosti? A to už na čo?

Aby sme nezaspali na vavrínoch, chceli sa stále zlepšovať a posúvali sa niekam ďalej.

Týmto spôsobom donútite sami seba nezastaviť sa, pretože hneď, ako sa tak stane, prestávate rásť.

Tak fungujú tí najlepší – energiou prekypujúci ľudia, ktorí akonáhle dospejú do bodu, že sú úspešní, a teda relatívne spokojní, začínajú byť nepokojní a nespokojní.

Poviete si, o čo im teda ide? O večnú nespokojnosť?

S trochou nadnesenosti by sa dalo povedať, že presne o to.

Takíto ľudia v momente, keď sa veci stabilizujú a oni dosiahli, čo chceli, zisťujú, že ich táto spokojnosť veľmi brzdí a tlmí.

Práve preto väčšinou všetko, čo už funguje, posúvajú ďalej – predávajú firmy, do ich vedenia nasadzujú schopných manažérov, aby oni sami mohli zakladať nové podniky alebo skúšať celkom iné výzvy.

Stačí sa porozhliadnuť a všimnúť si tých najúspešnejších podnikateľov a biznismenov. Veľká väčšina z nich vlastní niekoľko rôznych spoločností, často v nesúvisiacich odvetviach.

To všetko pramení stále z toho istého: Z ich neustáleho pocitu nespokojnosti, ktorý ich ženie vpred.

Kedy so spokojnosťou nebojovať?

Nech to celé nevyznie tak, že iba tí nespokojní majú šancu uspieť a byť šťastní.

Nie, nie, nie!

Spokojnosť je dobrý stav.

Najmä, ak si pripustíme fakt, že už skutočne k životu a šťastiu viac nepotrebujeme.

Nie každý je navyše rodený vodca, ktorý sa nikdy nezastaví, čo však ešte neznamená, že sa preto máme cítiť menejcenne.

Ak cítite, že je vo vašom živote konečne všetko tak, ako má byť a ako ste to vždy chceli, užívajte si to.

S pokojom a bez výčitiek.

V ideálnom prípade by bolo možné ľudí rozdeliť do dvoch skupín: Na jednej strane sú tí, čo už dosiahli stav spokojnosti, majú sa dobre a nikam inam sa hnať nechcú.

Ale s takýmto stavom súvisí aj prijatie svojho života taký, aký je, bez závisti, bez reptania.

Na strane druhej stoja tí večne nespokojní, ktorí nikde dlho neobsedia, pretože by mali pocit, že im kvôli tomu niečo podstatné uniká.

A keď to doženú, už sa náhlia zasa ďalej a ďalej, vždy niekam.

Ku ktorej skupine ľudí patríte vy?

A ste s tým spokojní?