5 veľkých omylov, ktoré nás naučili v škole – Neodnášajme si ich do svojich dospelých životov

Prečo je to stále tak, že vlastný názor sa necení a z našich detí, tak ako to robili aj nám, cieľavedome robíme ďalšie ovečky, ktoré budú vedieť dobre prikyvovať a kráčať s davom?

My, Slováci sa radi chválime, koľko veľa vedomostí si odnášame z školských lavíc a rozhorčení nechápeme, ako je možné, že taký mladý Američan ani nevie, kde nejaké Slovensko vôbec je. Áno, školstvo v Spojených štátoch je diametrálne odlišné od toho nášho. Zatiaľ čo u nás sa deti povinne memorujú poučky, zložité názvy a rôzne iné informácie, ktoré čím si lepšie zapamätajú a zopakujú, tým viac jednotiek získajú, v Amerike sú ľudia už od malička vedení k samostatnosti, schopnosti nebáť sa vyjadriť nahlas svoj názor, možno je to na úkor slabšej geografickej vybavenosti, za to však z nich rastú nebojácni a sebavedomí ľudia vedomí si svojich kvalít a osobitostí, ktoré v nich žiaden učiteľ nepotláčal. A to sa u nás práveže deje, stále je najviac cenená schopnosť byť ticho, odpovedať, len keď nás vyzvú a poslušnosť. Zbytočné vytŕčanie z radu, inakosť či nesúhlas s učiteľovým názorom sa ani v 21.storočí na Slovensku príliš nenosí.

Nemožno sa potom čudovať, že z nás vyrastajú zakomplexovaní ľudia plní nepotrebných poučiek.

Na ktoré zažité školské chyby by ste mali raz a navždy zabudnúť? Čítajte…

1. Nemať vlastný názor

Len slepo súhlasiť, mlčať a čakať, kým vás vyvolajú. Základné školské pravidlá, vďaka ktorým sa dá povinná školská dochádzka prežiť aj celkom úspešne absolvovať. Čo však v reálnom živote, kde platia presne opačné princípy? Minimálne, ak nechcete ostať trčať v kúte a nechať po sebe všetkých šliapať.

Všetok ten rokmi vypestovaný strach, podriadenosť, nesloboda vás naďalej ubíjajú a vám nedovolia vykročiť vpred? Zabudnite na ne, aj keď to určite nebude jednoduché. Pokrok sa totiž nedosahuje poslušnosťou, je jej presným opakom, iba túžba veci zmeniť, objaviť nepoznané mení svet, aj ten váš, na to nezabúdajte!

2. Tresty za chyby

Už v škole sme sa naučili, že za chyby sa trestá. Kto spraví chybu, je iným dávaný za zlý príklad. Ale je to práve chyba, čo nás motivuje a núti ísť ďalej, zlepšiť sa a neopakovať ju. Aspoň by to teda tak malo byť. Škola nás však naučila, že jednotka, teda číselná pochvala našej neomylnosti, nás nakopla, zatiaľ čo vyjadrenie neschopnosti, nevedomosti, teda päťka iba demotivovala a mnohých nútila rezignovať. A tento model si potom logicky mnohí prenášame aj do dospelosti, kde ak sa nám niečo nepodarí, hneď sa vzdávame, namiesto túžby pokračovať a neustále sa zlepšovať.

Chyba by nikdy nemala byť hanbou, jedine naša neschopnosť poučiť sa z chýb a opakovať ich stále dookola

3. Odmena iba za výsledok

Akoby snaha nič neznamenala! Niekedy však nestačí len jeden pokus, je treba vyskúšať mnoho možností a variánt, kým prídeme na to, ako veci fungujú. A možno tým zistíme niečo nové, priekopnícke, ako najväčší vedci, fyzici či vynálezcovia. Ani Edison asi na prvýkrát nevynašiel žiarovku, ak by však svoje bádanie hneď vzdal, na nič by neprišiel! Hoci ho asi v škole za množstvo omylov nepochválili, svet mu je dodnes vďačný za to, že sa nevzdal a že sa toľko snažil.

Snažiť sa je častokrát najviac, preto by sme mali už deti oceňovať za ich úprimnú snahu, i keď nie vždy zavŕšenú úspechom.

Úspešného človeka totiž nikdy nerobí len cieľ, ale najmä cesta, ktorú musel prekonať.

4. Keď niečo pokazíš, neexistuje šanca na nápravu

Absolvovanie školy, ani tej vysokej, ešte neznamená, že budete úspešní, presne tak, ako to neplatí aj naopak. Obľubou mnohých rodičov i učiteľov je však napriek tomu strašenie detí, že ak sa budú zle učiť, neopravia si známky z matematiky či dejepisu, nikam to v živote nedotiahnu! Prax však hovorí niečo iné – Nezáleží na diplome, ale na chuti na sebe pracovať, nestagnovať a nebáť sa aj chýb, ktorým sa nikde a nikdy nedá stopercentne vyhnúť. Kto sa však snaží, robí aj omyly. No a čo? Dôležité je chcieť ich napraviť.

5. Kľúč ku všetkému je v budúcnosti

Len počúvajte a v budúcnosti pochopíte, prečo mal pán učiteľ pravdu.

Toto ale vôbec nefunguje. Nielenže ani váš profesor, ani otec nie sú neomylní, ani všetko posúvať na neurčito, až raz vyrastiem, keď budem mať viac peňazí, vtedy, keď budú lepšie podmienky… sa jednoducho nevypláca. Prítomnosť je najdôležitejší čas v našom živote. To, čo je tu a teraz je to jediné, s čím môžeme napevno počítať, pretože nikto z nás nevie, čo a či vôbec ešte bude.

Nevyčítajte učiteľom, že vás naučili odkladať svoje názory, sny a životy do zásuviek, za čo vám bola odmenou dnes nepodstatná jednotka. Urobte za minulosťou hrubú čiaru a uvedomte si, že:

… pravda nikdy nie je len jedna
… za chybu nemá zmysel druhých trestať
… človek by nemal byť odmenený iba za výsledok, ale aj za snahu na sebe pracovať
… všetko sa dá kedykoľvek opraviť, pretože život sám je neustála zmena
… kľúč k spokojnému životu nehľadajte v budúcnosti, ale v čase, ktorý je práve teraz