5 dobrých rád do života, ktoré ignorujeme, hoci by sme nemali

Často máme tendenciu zo svojich sklamaní a neúspechov obviňovať všetkých, len nie seba. Ak nám však niekto chce poradiť, jeho dobre mienenú radu s veľkou chuťou odignorujeme, hoci by možno stálo za to sa nad ňou aspoň zamyslieť.

Ani vlastné telo nepočúvame a nevšímame si signály, ktoré nám vysiela v domnení, že máme všetko pod kontrolou. Nehovoriac o intuícii, z ktorej sa väčšina z nás iba vysmieva a nepripisuje jej žiaden význam.

Čo tak konečne skúsiť počúvať skúsenejších i to, čo nám napovedá náš vlastný rozum a inštinkt?

Stopercentný návod na šťastný život síce ešte nikto nevynašiel, no ak sa budete riadiť nasledujúcimi piatimi overenými radami, istotne si nepohoršíte.

1. K veľkému cieľu malými krokmi

Mať všetko, najlepšie teraz a hneď, taký je súčasný trend. Akoby ísť na niečo s rozvahou, pokojne a najmä pomaly znamenalo, že sme leniví alebo nešikovní. Opak je však pravdou. Nielenže si neustálym zhonom privodzujeme nadmerný stres a nikdy nekončiacu časovú tieseň, ale ani výsledky, ktoré dosiahneme, nie sú možno tými, po ktorých skutočne túžime. Lenže na tie veľké ciele je treba aj viac času a trpezlivosti. Ešte pred tým, ako sa úplne zložíte pod ťarchou dôležitých a ešte dôležitejších povinností, ktoré musíte stihnúť, pravdaže čo najskôr, zvoľnite a zhlboka sa nadýchnite. Možno pomôže dobrý čaj či kávička a počas chvíľky len pre seba, kedy všetky neodkladné záležitosti odložíte nabok, si v pokoji všetko pretrieďte podľa dôležitosti a vašich reálnych možností. Až potom sa znova vráťte k práci, no už nie bezhlavo, ale pekne po poriadku. Predstavte si vaše povinnosti ako vrchol, na ktorý sa chcete vyšplhať. Krok za krokom síce pôjdete pomalšie, no do cieľa zaručene dôjdete. Možno neskôr, ako by sa mnohým vyznávačom „expresného života“ páčilo, ale pôjdete podľa seba, podľa svojho tempa, vyrovnaní a spokojní, nech už vám to zaberie aj dvakrát toľko času, ako ste si pôvodne naplánovali.

2. Robte predovšetkým veci, z ktorých máte radosť

A na tie ostatné, čo vám až také milé nie sú, si vyhraďte len nevyhnutný čas. Nejde o to, aby každý z nás robil len to, čo ho baví a všetko ostané zahodil za hlavu. Byť dospelý so sebou prináša aj obete, vlastne už od detstva sme vedení k tomu, že život nie je len radosť, no i povinnosť. Šesťroční drobci nastupujú do školy, navštevujú krúžky a aj doma musia pomáhať, aby si uvedomovali, že svet nie je len prechádzka ružovou záhradou. O to viac si máme ceniť chvíle, kedy robíme skutočne to, čo nás baví a napĺňa. Možno radi nakupujete na trhu a v drobných obchodíkoch, kde je všetko také krásne voňavé a čerstvé. Ale ani za svet sa tam nedostanete častejšie, ako niekoľkokrát za rok. Prečo? Bývate ďaleko, nemáte čas alebo ste len leniví urobiť niečo, čo naozaj chcete?

Nákup v blízkom hypermarkete, ktorý vyslovene neznášate, všetky tie polotovary, namrzené predavačky a dlhé rady pri pokladniach, no hrôza, vám možno zaberie menej času a doma ste o hodinu skôr, ale čo z toho, keď vás dvojnásobne viac unaví a z vecí, ktoré z nutnosti nakúpite, nemáte žiadne potešenie. Stojí za to ísť za tým, čo chceme, v akejkoľvek oblasti nášho života.

3. Hovorte pravdu

Klamať vyčerpáva, tak prečo sa dobrovoľne zaťažujeme ešte nezmyselnými lžami, ktoré nikomu nepomôžu? Snáď na chvíľu sa vymotáte z problémov, no klamstvom sa nevyrieša, iba odsunú, možno prídu aj výčitky svedomia a jedna lož strieda druhú. Zrazu ste zamotaní v kolotoči poloprávd a musíte si dávať dobrý pozor, aby ste si vaše výmysly odsledovali.

Prečo teda toľko klameme? Zo zvyku, z pohodlnosti, z obáv, že pravda bude pre niekoho zraňujúca. Nech úprimnosť akokoľvek bolí, v konečnom dôsledku neublíži tak, ako prezradené klamstvo. Alebo aj utajené. To totiž najviac škodí práve vám.

4. Nemeňte druhých, pracujte sami na sebe

Ľudia sa odjakživa snažia meniť iných na svoj obraz. Novomanželka si zoberie svojho muža do parády hneď po svadbe, rodičia sa snažia zo svojich detí vytĺcť hanblivosť a spraviť z nich najväčších extrovertov.

Má takéto konanie vôbec zmysel? A čo o nás a našom vzťahu k tým, ktorých chceme zmeniť, vypovedá? Asi, že si ich príliš nevážime, kým na seba a svoje názory sa dívame dosť nekriticky.

Je to zbytočná, veľmi únavná a aj pomerne neúctivá snaha, ktorá vás len vyčerpá. Dospelého človeka neprerobíte a aj deti, ktoré vychovávame, by sme mali rešpektovať také, aké sú.

Ani vám by sa predsa nepáčilo, keby vám niekto donekonečna vyčítal vaše povahové vlastnosti, na ktorých ale v podstate nie je nič zlé – iba sú iné, než si ten dotyčný želá.

5. Neodkladajte únavu

Začnite konečne počúvať svoje telo, jeho signály a vykašlite sa na termíny! Aspoň na chvíľu, ak sa dá. Poobedná krátka siesta nie je holý nezmysel, je to relax, ktorý po ťažkom obede výborne naštartuje vaše zmorené telá i mysle, dobije vás potrebnou energiou a pomôže vám zvládnuť povinnosti, ktoré ešte máte pred sebou. Ak budete stoj čo stoj bojovať s únavou, nech ste už vrcholný manažér alebo mamička na materskej, komu tým pomôžete? Únava vás napokon vždy dobehne a ohlási sa v tom najnevhodnejšom čase, na to sa spoľahnite. Preto si skúste nevšímať plný drez špinavého riadu a choďte si zdriemnuť spolu s vaším bábätkom. Aj v kancelárii si môžete na chvíľu vypnúť mobily a tváriť sa, že tam nie ste. Stačí mať šikovnú asistentku, ktorá vás na chvíľu zatají či zastúpi…