3 najväčšie strachy, ktoré si so sebou nesieme od detstva – ako sa ich zbaviť?

Od malička nás vedú k strachu. K tomu, aby sme sa niečoho, či niekoho báli.

Bojíme sa neznáma, nových vecí, inakosti. Len priemernosti sa až tak neobávame.

Pri tom by to malo byť presne naopak.

Mali by nás učiť, ako sa zbaviť strachu 😉

 

Väčšina z nás má v sebe nejakú obavu – strach, ktorý v sebe od detstva budujeme, až si bez nich nevieme život ani predstaviť.

A vďaka nim sme limitovaní, obmedzení v oklieštenom priestore a nevybočujeme z radu.

Pred strachom nemá cenu utekať, tým sa ho totiž nezbavíme. Je lepšie sa mu postaviť čelom a zamyslieť sa nad všetkým, z čoho máme obavy.

Sú skutočne tieto strachy opodstatnené? Alebo nás to len niekto naučil, či vtĺkol do nás?

Nesieme si ich od detstva, a pritom je to úplne zbytočné bremeno.

Ktoré sú tieto 3 strachy a ako sa zbaviť strachu? Odpoveď nájdete, keď budete čítať ďalej.

 

1. Strach z toho, že sme horší ako tí druhí

Toto je snáď ten najväčší strach, ktorým mnoho z nás trpí. Podceňujeme sa, pretože nás to tak naučili a nikdy nás neviedli k viere v seba. Práve naopak, od školských lavíc sme neustále konfrontovaní s úspechom a šikovnosťou niekoho iného, porovnávame sa s ním, aj učitelia a rodičia porovnávajú.

Áno, sme rôzni, nielen výzorom, ale i povahou a schopnosťami. Sme jedineční.

Tak prečo nás nútia, aby sme boli všetci rovnakí?

To je predsa vopred prehraný boj, chcieť sa k niekomu vo všetkom pripodobniť, podobať sa na neho, keď my disponujeme úplne odlišnými vlastnosťami a charakterom.

Podstata, najväčšia sila strachu je v tom, že v nás rozhára neistotu, pochybnosti. Keď sa im poddáme, má vyhrané.

Veď ak by sme mali všetci rovnaký názor, postoj na všetko a ku všetkému, na čo by to bolo dobré?

Kam by sa tento svet posunul?

Nikam, preto zabudnite na strach z toho, že ste horší. Lebo ste jedinečný – nikto na svete nie je taký, ako vy.

 

 

Ako sa zbaviť strachu z toho, že sme horší?

Naučme sa podporovať individualitu v našich deťoch, nestrašme ich hlúposťami a nepestujme v nich hlúpu závisť a strach. Strach zo seba samých.

Buďme šťastni práve preto, že sme takí rozdielni=unikátni. A vyťažme z tejto inakosti.

Porovnávajme sa len sami so sebou, sledujme svoje pokroky, životné posuny a z toho vychádzajme, nie zo životov a úspechov druhých.

To, kým sme boli včera, už dnes platiť nemusí. Je len na nás, aby sme sa neustále zlepšovali a posúvali dopredu.

 

 

2. Strach, že nie sme dobre pripravení

Ráno múdrejšie večera…

Odložme to na zajtra, čas navyše nám predsa prospeje.

Zajtra budem múdrejší, lepšie pripravený, skúsenejší.

Mnoho z nás kvôli týmto obavám verí, že zajtrajšok je skrátka lepší na čokoľvek. A tým sa riadia celý život, každý deň.

Preto nečudo, že keď sa všetky dni zrazu minú, udivene rozmýšľajú, prečo ten deň D nikdy nenastal?

Asi z dôvodu, že sa už vyčerpali všetky zajtrajšky.

 

Ako sa zbaviť strachu z toho, že nie sme dobre pripravení?

Pritom by stačilo uvedomiť si, že odkladaním sa vec ani nezlepší, ani nevyrieši a ani nás to lepšie na nič nepripraví.

A zvyčajne to ani nie je potrebné, pretože nežijeme v dokonalom svete. Teda báť sa zlyhania, lebo nie sme pripravení na sto percent,  je zbytočne vysiľujúce.

To, čo nás pripraví najlepšie, sú práve skúsenosti, aj negatívne. Iba vďaka nim sme múdrejší, odolnejší a učíme sa.

Tak nestrácajme čas odkladaním, pretože nikdy nevieme, koľko ho ešte máme k dispozícii.

 

3. Obava, že nemáme dostatočnú hodnotu

Ďalším veľmi rozšíreným strachom je vnútená predstava, až istota, že nemáme cenu. Že naša hodnota spočíva iba v odrobenom čase. Preto sa neodvážime pýtať vyšší plat, ani zmeniť neuspokojujúce zamestnanie.

Tak sa nedivme, že zamestnávatelia tento strach len podporujú a znásobujú. Toto asi poznáte: „Nechceš ty, prídu stovky ďalších.“

Aj tým sa nás snažia presvedčiť, že skutočne za veľa nestojíme, že každý je nahraditeľný.

A je len na každom z nás, do akej miery sa o tom presvedčiť necháme.

 

Ako sa zbaviť strachu z toho, že nemáme dostatočnú hodnotu?

Žiadny zamestnávateľ predsa nie je jediný na svete. A každý zamestnanec je jedinečný, nenahraditeľný.

Každý pracovný vzťah, ako aj iné vzťahy, je obojstrannou záležitosťou. Nech už vám arogantný šéf tvrdí hocičo, neverte mu, že by si bez vás, radových zamestnacov tak ľahko poradil.

Zamestnanie funguje na rovnakých princípoch ako obchod. Vy ponúkate svoje vzdelanie, vedomosti, skúsenosti aj čas výmenou za dobrú prácu a primeraný plat. Je len na vás, či kývnete na ponúkané podmienky.

Nie je dôvod na obavy.  Ak totiž dokážeme svojimi schopnosťami uživiť niekoho iného, potom zaručene uživíme i sami seba.

 

Nepoddávajte sa už viac strachu, nedôvere v svoju silu a šikovnosť, tým iba nahrávate niekomu inému, ktorý vás bude chcieť zneužiť.

A to predsa nechcete.