Dezerty, ktoré nesú meno slávnych

Sú voňavé, sladké, chutné a ak ešte k tomu všetkému aj na tanieri, sú pastvou pre oči. Takým pochúťkam sa predsa nedá odolať. Niektoré z nich sú tajomstvom cukrára, recepty iných si zase bez problémov zoženiete na internete, niektoré nájdete len v originálnych cukrárňach. A existujú aj také, o ktorých ani neviete, prečo sa volajú tak, ako sa volajú. A mnohé z nich nesú meno práve slávnych ľudí a s mnohými sa aj spája pozoruhodný príbeh.

Medzi jednoznačne najznámejšiu a najslávnejšiu tortu a dezert  patrí Sacherova torta. A práve s týmto dezertom sa spája pozoruhodný príbeh, v ktorom veľkú rolu zohrala náhoda. V roku 1832 vydal rakúsky šľachtic, politik a diplomat Metternich príkaz šéfkuchárovi, aby pripravil niečo špeciálne pre výnimočných hostí. Šéfkuchár bol však práve chorý, a tak táto úloha pripadla Franzovi Sacherovi, ktorý bol v tej dobe len mladým študentom. Bola to pre neho skúška, v ktorej obstál. Žiadne faux paux sa nekonalo a hosťom zákusok chutil. Avšak torta sa stala slávnou až o niekoľko desaťročí neskôr. Franz Sacher dokončil svoje kuchárske vzdelanie a určitý čas pracoval v Bratislave (vtedajšom Pressburgu) a v Budapešti. Nakoniec sa vrátil do domovskej Viedne. Tu si otvoril obchod s delikatesami a vínom. Finálnu verziu tejto torty vlastne pripravil až Franzov najstarší syn Eduard. Ten vylepšil túto znamenitú pochúťku čokoládovou polevou a marhuľovou marmeládou počas svojich učňovských rokov u cisárskeho a kráľovského dvorného cukrára Demela. Odkedy Katharina Prato vo svojej knihe „Die Süddeutsche Küche“ (Juhonemecká kuchyňa) predstavila Chocolade-Torte à la Sacher, stala sa kombinácia čokoládovej polevy, marhuľovej marmelády a mena Sacher neoddeliteľnou a večnou. Dezert sa postupne stal jednou z najznámejších kulinárskych špecialít Viedne. A v povedomí ľudí ostala torta aj vďaka tomu, že v roku 1976 založil Eduard Sacher vlastnú reštauráciu a Hotel Sacher. Práve ten je dodnes jedinou sieťou kaviarní na svete, kde si môžete dať upiecť a ochutnať originálnu Sacherovu tortu. Navyše sa vo Viedni v hoteli a kaviarni Sacher môžu vaše oči popásť aj na pôvodnom interiéri spred 174 rokov. Takže keby nebolo ochorenia hlavného Metternichovho kuchára, Rakúšania by nemali Sacherovu tortu. Hotel Sacher aj kaviareň vynikajú aj originálnou knihou hostí Anny Sacherovej, kde figurujú také slávne mená, ako princ Otto či cisár František Ferdinand. Originálna je aj preto, že ide vlastne o obrus.

Slávny ruský dezert, konkrétne torta nosí meno nemenej slávneho človeka, je aj Pavlovovej torta. Meno dezert získal po slávnej ruskej primabaleríne Anne Pavlovovej. Na počesť jej návštevy vytvoril austrálsky šéfkuchár hotela Wellington na Novom Zélande v roku 1926 tortu. Hlavnou inšpiráciou mu bola jej baletná sukňa „tutu“. Sukňu predstavoval krém zo šľahačkových bielkov ozdobený šľahačkou. A aby docielil zelenkavú farbu, ktorú sukňa mala, použil ovocie kiwi. O pôvod tejto pochúťky s kiwi a jahodami sa hádajú Nový Zéland a Austrália dodnes. Obidve krajiny totiž túto tortu považujú za svoj národný dezert.

Slávny Yves Thuriés, narodený v roku 1938, vytvoril svoj slávny dezert, ktorý nesie jeho meno: Thuriésov dezert. Tento svetoznámy cukrár, kuchár, vydavateľ, člen francúzskej kuchárskej akadémie, výrobca čokolády a hoteliér v jednej osobe je špecialista najmä na čokoládu a dezerty. Tento jeho dezert  sa teší vo Francúzsku cene a titulu ako najlepší dezert roka. V tomto dezerte doslova čaruje s čokoládami a kombinuje rôzne postupy prípravy čokoládových zmesí. Jednu časť čokolády prudko zmrazí, druhú zas upečie alebo ponorí do kúpeľa. Postup sa od neho nedozviete, je to jeho tajná zbraň, ktorá sa neprezrádza, aj keď je jasné, že prípravu by nikto doma nezvládol. Keď jeho sladkosti ochutnáte, rozplývajú sa vám na jazyku na tisíc spôsobov. Na otázku, prečo sa zameral práve na čokoládu, odpovedá: „Čokoláda je špeciálny produkt. Ako chlieb a víno. Chlieb, víno a čokoláda, to sú základné produkty v živote človeka. Pracovať s nimi je viac ako remeslo. Za výrobou chleba je celá civilizácia. Je to kultúra obilia, múky, chlieb je základ našej civilizácie. A s vínom je to rovnaké. Trvá roky vypestovať zdravý plodiaci vinohrad, treba sa oň s láskou a znalosťami starať, aby z viniča vyrástlo výborné hrozno, aby dostalo dosť slnka, dobrú pôdu a potom aby v sudoch dozrelo na skvelý mok. A čokoláda je zas báza koloniálnej civilizácie – napríklad v Latinskej Amerike mali iba kakaové bôby, aby sa uživili. Bôby boli ich potravou, ich vývozným artiklom, platili nimi. Kakao je symbol. Preto pracovať s čokoládou nie je len remeslo, ale celá filozofia.“

Aj u našich južných susedov, Maďarov, existujú dezerty, ktoré nesú meno slávnych a významných osobností. Napríklad taký Rákócziho tvarohový zákusok, ktorý vymyslel a vytvoril cukrár menom János Rákóczi v roku 1958 na svetovej výstave v Bruseli. Je to krehký tvarohový zákusok zdobený marhuľovým lekvárom a mriežkou z vyšľahaných bielkov. No samotný jeho názov je trocha mätúci, pretože Slovák by si jeho názov mohol zameniť so slávnym Františkom Rákoczim, ktorý viedol jedno zo slovenských stavovských povstaní.

Známa a populárna je Esterházyho torta, ktorá je spojená so slávnym Pavlom Antonom III. z rodu galantských Eszterházyovcov, ktorý bol aj ministrom zahraničných vecí v revolučnej vláde v roku 1848. Eszterházy bol veľkým gurmánom, preto je po ňom pomenovaných viac slávnych jedál a kulinárskych zázrakov rozplývajúcich sa na jazyku. Spomedzi všetkých je verejnosti dobre známa aj paštéta a la´ Esterházy. Ale späť k slávnemu dezertu. Esterházyho torta je bohatá na chuť najmä pre orechové piškótové cesto s aromatickým, vareným alebo maslovým krémom a na vrchu s typickým vzorom z čokolády a fondánu. Zaujímavosťou, ktorá preslávila tento dezert, je, že tento vzor z čokolády a fondánu (v trošku inej podobe) sa objavil aj na tkaných textíliách pod názvom Eszterházyho vzor.