Slávni doktori

Lekári, to sú ľudia, bez ktorých si nevieme predstaviť život.

A už vôbec nie v dnešnej modernej dobe plnej rakoviny, alergií, civilizačných chorôb a iných ochorení, ktoré z roka na roka robia zoznam dlhším. V histórii, a najmä v 20. storočí, sa s rôznymi medicínskymi praktikami, liekmi, vynálezmi či priekopníkmi v odbore medicíny doslova roztrhlo vrece.

Ktorí lekári patria teda k tým, ktorých mená sú známe nielen pre súčasného vyštudovaného lekára, ale aj pre celú ostatnú verejnosť?

Paul Bragg, narodený ešte v roku 1895, slávny lekár medicíny, ktorý bol sám odsúdený v mladosti na smrť. A človek a lekár, ktorý na základe vlastnej ťažkej skúsenosti napísal veľké množstvo kníh o tom, ako sa človek môže len vlastným pričinením vyliečiť. Sám o sebe tvrdil, že bol slabé, neduživé dieťa, ktoré sa narodilo s chybou srdca. Tieto deti nemajú príliš reálnu šancu ani v súčasnosti za vyspelého medicínskeho pokroku, nieto ešte v dobe, v ktorej on sám žil. V 8 rokoch dostal reumatickú horúčku a nasledujúcich 11 mesiacov bojoval o holý život. K tomu sa pridružili ďalšie ochorenia ako astma, bronchitída a nakoniec i tuberkulóza. Svoj život trávil po sanatóriách, kde doslova čakal na smrť. Mal však šťastie, že sa dostal do Švajčiarska, kde sa ho ujal lekár prírodnej medicíny Rollier. Na mladého Bragga to urobilo taký dojem, že sa sám rozhodol venovať tejto oblasti. To bol ten moment, ktorý mu zmenil život. Zasvätil ho pomoci iným ľuďom, chcel im navrátiť stratené zdravie. Začal študovať rôzne prírodné medicínske metódy, ako obnoviť zdravie prirodzenou cestou. A svoje načerpané vedomosti a skúsenosti v oblasti prírodnej medicíny v nasledujúcich rokoch šíril ďalej medzi tisíckami chorých po celej planéte. Vďaka svojmu vlastnému receptu sa dožil toho, že z neduživého dieťaťa, predurčeného k smrti podľa viacerých vtedajších lekárov, sa stal 93-ročný starec, ktorý mal 5 detí, 12 vnukov a 14 pravnúčat. Presne tohto úctyhodného veku sa dožil. A to aj vďaka 3 – 5 km každodennej prechádzke, plávaniu, chodeniu po horách, hraniu tenisu, tancu, cvičeniu so závažiami aj windsurfingu, jeho 12-hodinovému pracovnému času a, samozrejme, optimizmu. „Ja som svoje zdravie dosiahol sám, doslova som si ho musel vydupať zo zeme.“ Tiež povedal, že moderný spôsob života je vlastne pomalá samovražda.

Možno by sme sa mali nad tým všetci zamyslieť.

Významným menom v oblasti medicíny je aj Alexander Fleming. Keby tento britský biológ nezabudol pred odchodom na dovolenku prikryť Petriho misky s baktériami so svojím hnisom a následne si nevšimol pleseň, ktorá sa tam počas jeho neprítomnosti vytvorila, zrejme by sme si na objav penicilínu ešte počkali. Od jeho smrti ubehlo už viac ako 50 rokov, ale bez jeho objavu by bol náš život oveľa ťažší a možno povedať aj viac v ohrození. Avšak Fleming v roku 1945 pri preberaní Nobelovej ceny sám povedal o svojom objave: „Penicilín nie je zázračný liek na všetko.“ Ale rozhodne si už nevieme bez tohto liečiva predstaviť život. Ako sám povedal, človek niekedy nájde to, čo ani nehľadá. Zaujímavosťou je, že najprv jeho objav nevzbudil takmer nijaký záujem vedeckej obce. Až po preštudovaní jeho článku, publikovanom v 1929 v British Journal of Experimental Pathology, zaujal oxfordského biochemika, ktorému sa podarilo penicilín dostať do výroby v USA. V Európe práve zúrila 2. svetová vojna a penicilín zaberal proti osemdesiatim deviatim druhom pôvodcov chorôb, bolo to ako zázrak. Penicilín zachránil život mnohým vojakom a civilistom. Zrazu bol Fleming svetoznámy a povýšený do šľachtického stavu.

Aj ženy majú čo k tejto téme povedať. Napríklad Marie Curie Sklodowska bola výborná študentka, ale pochádzala z chudobnejších pomerov, preto nemohla študovať a stala sa súkromnou učiteľkou. Potom vďaka zarobeným peniazom pomohla vyštudovať sestre medicínu, sama vyštudovala v Paríži fyziku a skončila dokonca s červeným diplomom. Potom pokračovala v štúdiu matematiky a doktoráte z fyziky. A práve tu sa zoznámila aj so svojím manželom, Pierrom Curiem. Skúmala žiarenie uránových solí a hľadala aj iné prvky, ktoré mali vlastnosť, ktorú nazvala rádioaktivitou. Zdokonalila aj kvantitatívnu metódu merania rádioaktivity.

Keď vypukla vojna, napadlo jej, že X-lúče by sa dali využiť na hľadanie šrapnelov z granátov a na pomoc chirurgom. Jej objav pomohol mnohým. Nanešťastie jej práca a neustály kontakt s rádioaktívnym žiarením jej spôsobili vznik leukémie, ktorej podľahla. Jej meno však pozná dnes každý.

Vyvíjaniu vakcín proti množstvu chorôb zasvätil svoj život francúzsky chemik a biológ Louis Pasteur. Šíril osvetu o príčinách chorôb. Ľudia tak prestali byť vďaka jeho objavom toľko ohrozovaní množstvom smrteľných chorôb a epidémií. Príčiny takých chorôb, ako besnota alebo cholera, nielenže vedecky popísal, ale dokázal vyvodiť aj účinnú prevenciu, vyrobil prvé vakcíny a protilátky. Kým záchrana miliónov ľudských životov bola špičkou jeho kariéry, za mnohé mu vďačia aj poľnohospodári. Opísal proces kvasenia pri výrobe vína a piva, príčiny ich kontaminácie a objavil aj konzervovanie potravín sterilizáciou. Zanechal dedičstvo, ktoré odvtedy zamestnáva rady vedcov nových odvetví – mikrobiológie, bakteriológie, virológie, imunológie a molekulárnej biológie.

V oblasti ľudskej psychiky a duševna sa stal fenoménom Sigmund Freud, slávny Rakúšan, ktorý vyvinul známu psychoanalýzu na skúmanie liečby duševných porúch. Zistil, že v nenútených rozhovoroch sa stav pacientov zlepšuje alebo že v snoch ľudí sa odrážajú ich skutočné nádeje a obavy. Iróniou bolo, že v jeho dobe bol skôr ľuďmi zosmiešňovaný ako uznávaný. Jeho osobnosť bola predmetom mnohých ostrejších sporov. Dnes je všeobecne považovaný a v knihách uvádzaný ako otec psychoanalýzy. Formoval a ovplyvnil debaty v lekárskej, sociálnej, psychologickej, politickej a vedeckej oblasti tak, ako žiadny iný lekár. Dokázal, že v nás drieme nebezpečná sila, potláčaná slušnou výchovou a zákonmi civilizácie. Vybíja sa v zločinoch a zvrhlostiach, duševných chorobách alebo v ťaživých snoch. Upozornil na seba tým, že odhalil sexuálne tajomstvá, pretože podľa jeho teórie je ľudské správanie rozhodujúcou mierou ovplyvnené sexuálnymi silami. Ako hlavný pohon určil „Libido“ (chuť, túžba, žiadostivosť, pohlavný pud), ktorá je protikladom k „smrteľnému pudu“.

Samozrejme, že existujú aj ďalší chirurgovia, neurológovia, chemici, biochemici či inak orientovaní lekári a špecialisti, ktorí boli niečím výnimoční, pomohli ľudstvu a ich práce tvoria základ a východisko pre ďalšie práce a objavy, ktoré menia svet každý deň.

Zdroj: peterbetyar.com, Obrázok: https://www.pexels.com